Za prácou do Švajčiarska
Na jar 2015 som si povedal, že skúsim šťastie s hľadaním práce vo Švajčiarsku, a keď mi to nevýjde budem mať aspoň pekný výlet. Nebol som tam ešte totiž nikdy. Keď už do zahraničia tak na nejaké miesto kde sa dobre zarába. Takto som si to povedal, otvoril mapu a vybral mesto blízko hraníc s nemecky hovoriacými krajinami.
Plán bol nájsť si vhodné miesto s dostatkom ponuky pracovných miest, pekné miesto kde sa bude dať žiť v stane 2 mesiace. Prvý mesiac budem hľadať prácu, a druhý zarábať na to aby som unikol pred zimou do útulného podnájmu. Dopravím sa tam stopom a variť si budem už počas cesty varičom po 1. krát na mojich cestách. Finančne som sa zabezpečil s našetrenými 350€.
Začiatkom júna som ukončil domáce záležitosti, zrušil si zdravotnú poistku, pobalil sa a slobodne vyštartoval za lepším životom. Cestou som si naplánoval navštíviť kamaráta Rada zo Zaježovej v strede slovenska a pozrieť sa ako sa mu darí. Pomohol som s nejakým prekladaním dreva a zistil, že má veľmi pekný dom, ktorý je nádherne voňal za drevom. Mal aj pekne zariadenú drevenú kuchyňu s dvoma pieckami.
Ďalej som pokračoval a okúpal som na kúpalisku sa u strýka vo Viedni, ktorý je tam plavčíkom. Bolo to príjemné zregenerovanie v príjemnom prostredí.
Ako som spomínal našiel som si miesto len tak na slepo a zvolil som Sankt Gallen. Je to relatívne veľké mesto a všetci tam rozumejú nemecky, keďže hranica s nemeckom a rakúskom nieje ďaleko. Pri nemeckých hraniciach som si stopol jedného poľského vodiča s dodávkou, a keďže šiel skoro k švajčiarským hraniciam, trávil som v jeho aute aj noc. Nie však v kabíne lebo tam nebolo miesta ale v nákladnej časti. Zima nebola, akurát trochu tvrdo. Spali sme kdesi v nemeckej dedinke neďaleko dialnice. Bol celkom vpohode, večer ma ponúkol pivom a pokecali sme o všeličom. Bol som rád, že nemusím riešiť miesto na prespatie lebo bolo polooblačno a miestami aj pršalo.
Ráno sme naštartovali a hneď pokračovali. Boli sme asi 100km od hranice, takže to zbehlo rýchlo. Vysadil ma na rázcestí a nedalo sa tam veľmi dobre stopovať. Preto som vytiahol svoju novú tabuľku s nápisom "next" a logom benzínky. Ani som sa nenazdal a hneď mi zastala jedna žena, ktorá býva v nemecku a dochádza pracovať do Sankt Gallenu na univerzitu. Veľmi som sa potešil, že ma odvezie priamo do mesta.
Keď ma vysadila v meste, cítil som úzkosť. Bolo po daždi, relatívne chladno a všetko ešte mokré. Netušil som kde mám ísť a samozrejme som bol príšerne hladný. Tak som sa pokúsil najprv nájsť nejaké voľné wifi a potešiť sa nejakými správami od priateľov, ktoré ma mali povzbudiť. Našiel som to pri vlakovej stanici a zároveň univerzite. Bolo tam dosť veľa študentov a čo ma zarazilo veľa z nich fajčilo cigarety. Pozrel som si nejaký park na mape a rozhodol sa tam uvariť obed. Musel som ešt
e zohnať vodu, tak sa mi to podarilo nesmelo v jednej reštaurácii. Vodu som hneď ochutnal a skonštatoval, že je fajn. V parku bolo všetko mokré a tráva nebola veľmi prerastená. Našiel som tam nejaké stoličky, tak som si ich poskladal a ruksak dal na ne, veď nedam ho do blata. Ako som tak varil, prišiel za mnou opatrne jeden týpek, že či by som mohol po skončení varenia tie toličky dať naspäť lebo o hodinu budú mať sedenie v parku. Povedal mi, že je z jedného združenia drogovo závislých a dal mi 
vizitku keby som ho potreboval. Trochu som sa čudoval, že teraz v takom blbom počasi sa to koná, a zároveň že som bol urazený, že mi ponúka pomoc, veď ja niesom drogovo zavislý, alebo už tak zle vyzerám na švajčiarske pomery? Každopádne nebol drzý ale naopak veľmi úctivý a opatrný. Ale ako sme tak rozprávali dohodol som sa s ním, že by som si mohol v jeho centre, ktoré nieje ďaleko odložiť mega ťažký batoh (asi 20kg) a ísť sa spoločne pozrieť na hudobné predstavenie v meste. Taktiež sa tu porozhliadať, a zistiť kde by sa dalo prespať aspoň prvú noc.
Po obede som sa vybral teda za ním a hneď sa mi kráčalo ľahko bez toho domčeka. Nemal som veľmi šajnu kde mám ísť. Z mapy som bol trochu mimo, ale šiel som nejak intuitívne. Asi po hodine blúdenia som našiel jedno miesto, ktoré sa mi hneď
zapáčilo. Prišiel som k nemu ako slepé kura k zrnu. Bolo perfektné. Bola to mini lúčka s peknou trávou. Neďaleko bola studnička s pitnou vodou a z vedľajšej budovy som dokonca chytal výborne rýchly internet. Do centra mesta som mal iba 5min. pešo. Celý vytešený som šiel si užiť koncert a potom po ruksak. Rozložil som si stan spravil večeru už pohodlne v stane na novom mieste, v novom domove.
Chcel by som povedať, že ten deň bol neuveriteľný, zároveň pre mňa to bol dôkaz toho, že Boh sa o mňa postaral, použitím nenápadných náznakov a možností, ktoré sa mi naskytli. Ponaučenie je asi také, že ak sa nám nedarí, tak to preto lebo nenačúvame poriadne.
Hneď na druhé ráno začalo pršať a s polhodinovými prestávkami stále kropilo. Bolo asi 15°C, takže mi nebolo veľmi veselo. Napriek tomu som využil nejaké voľné hodiny a začal sa mobilizovať k hľadaniu práce a objavovať nové miesta. To, že som mal v stane internet mi všetko riadne uľahčilo. Jediný problém bol s nabíjaním mobilu. Mal som solárnu nabíjačku, ktorá vlastne nefungovala. Ďalšou výhodou bolo to, že stanu sa mi nikto nedotkol, čiže všetky veci okrem dokladov som si tam nechával.
Začal som posielať životopisy a osobne obchádzať firmy, no nedarilo sa mi. Počasie prvý týždeň bolo každý deň upršané. Po tom ťažkom týždni, ktorý som veľakrát preležal šťastne v suchom spacáku nastal zvrat a začalo byť konečne letné počasie. Začalo byť tak teplo, že až na nevydržanie. Takže som bol rád, že k večeru je konečne trochu chladnejšie.
Práca stále nič, ale nakoniec jedna reštaurácia si ma zobrala na skúšku a odmakal som tam večer s umývaním riadu. Nedali mi nič len pohár vody, a potom sa mi už neozvali. V Ten večer som bol neskutočne unavený a hladný, bol som strašne nešťastný zo života. Neskôr sa udialo to, že na schodoch hneď vedľa v piatok začali sedieť mladí ľudia a zhovárať sa. Jeden z nich prišiel na moju lúčku vykonať potrebu a pozerá čo sa tu deje. Dali sme sa do reči a aj ma pozval k svojej partii. Bol som šťastný, že konečne niesom len sám, ale môžem sa trochu porozprávať s ľuďmi.
